S cieľom preskúmať možnosti a načerpať inšpiráciu v zahraničných univerzitných knižniciach sa naša vedúca Knižnice FEI STU, pani Ondrášková, rozhodla pre krátku zamestnaneckú mobilitu Erasmus+. Začiatkom mája navštívila Univerzitnú knižnicu Technickej univerzity v Mníchove (Technische Universität München - TUM).
Pre priblíženie, knižničný fond univerzitnej knižnice obsahuje 2,2 milióna tlačených exemplárov, 66 tisíc elektronických a 1500 tlačených periodík, 2700 bezplatných a licencovaných EIZ a 240 tisíc e-bookov. Pre čitateľov poskytujú 1900 pracovných staníc, ročná návštevnosť je 1,5 milióna čitateľov a ročne sa vypožičia 260 tisíc kníh.
Aká bola skúsenosť pani Ondráškovej?
Na úvod som s pani U. Eichstetter, mojim kontaktom na TUM, absolvovala prehliadku priestorov knižnice, jej jednotlivých poschodí a skladových priestorov. Užasla som nad návštevnosťou priestorov, skoro všetky miesta na sedenia boli obsadené. Dokonca podľa slov pani Eichstetter je ich väčšina (ako aj kóje či zasadačky) s nutnosťou rezervácie vopred.
Nasledovali naplánované sedenia s kolegami, najviac kompetentnými zodpovedať moje otázky na vopred dohodnuté témy, ktoré ma zaujímali. Pani E. Miloridou mi s radosťou predviedla detaily a vychytávky elektronického systému TUM na medziknižničnú výpožičnú službu, ktorá okrem obvyklých MVS rieši aj problém presunu titulov medzi viacerými pobočkami knižnice TUM, ktoré sú v iných mestách Bavorska. A to či už v ich tlačenej forme alebo vo forme elektronickej (sken). Na moje prekvapenie, čitateľ mohol takto vyžiadaný dokument dostať už za pár minút.
Obdobne majú cez elektronický systém zabezpečenú službu rezervácie učebných textov pre prezenčné štúdium v priestoroch knižnice (Semesterapparate). Vyučujúci vyplní krátky formulár, v ktorom uvedie žiadaný dokument, prípadne časti z neho a modul/študijný krúžok, ktorý má v uvedenom období k nemu prioritný prístup. Po odoslaní sú dokumenty umiestnené na vyhradených a označených policiach v priestoroch knižnice (ak si to pedagóg želá, má možnosť knižnici darovať alebo zapožičať aj svoje súkromné tituly). V prípade elektronických zdrojov funguje obdobným spôsobom rezervácia cez Moodle. Pani Milloridou mi postup oboch objednávok ukázala na konkrétnych príkladoch.
S pani K. Markgraf som sa rozprávala na tému vydavateľskej činnosti TUM. Nakoľko TUM má vlastné vydavateľstvo, v ktorom majú vedci a pedagógovia univerzity právo vydávať svoje publikácie, ak spĺňajú stanovené kritériá. Edičná rada vraj existovala, ale už pred rokmi bola zrušená a nie je snaha o jej znovu ustanovenie. Zaujalo ma, že povinný formát a štruktúru má len vrchná a titulná strana, ako aj tiráž. Za zvyšný obsah a štruktúru zodpovedal autor, čo vyznelo zaujímavo, ak sa líšil vo fonte či inom formátovaní od povinných častí. Spoločnú tému sme našli aj pri porovnávaní skúseností so získavaním príležitostí na publikovanie pre autorov z univerzity vo vydavateľstvách ako Springer, Elsevier či Wiley. Jediný rozdiel sme našli v partneroch, ktorí rokujú s vydavateľstvami. Na rozdiel od slovenských univerzít, kde za ne podmienky dohodne CVTI SR, v Bavorsku si tieto zmluvy riešia školy samé.
O akvizícii som viedla rozhovor s pani V. Diem. Zamestnanci TUM majú veľkú rolu pri výbere novej literatúry – či už priamym vyžiadaním titulu cez formulár alebo využitím niektorej z foriem predplatného balíčkov e-bookov. Napríklad, pri jednom z nich je po určitom percente prečítaného textu alebo času strávenom jeho čítaním titul automaticky zakúpený do fondu knižnice. Elektronické knihy zakúpené pre TUM sú dostupné z IP adries univerzity po prihlásení sa menom/heslom zamestnanca alebo študenta TUM.
Na záver návštevy na TUM som sa porozprávala s pánom M. Grummannom z oddelenia mediaTUM, ktoré spravuje repozitár elektronických dizertačných prác autorov z univerzity. Elektronické zverejnenie dizertačných prác je v Nemecku povinné, je jednou z podmienok získania titulu. Za vložené dáta zodpovedá autor, mediaTUM je iba ich správcom a metodickým koordinátorom. V elektronickom repozitári, ktorý je dostupný širokej verejnosti, sú okrem dizertačných prác aj iné (nepovinné) dokumenty, ako sú výskumné dáta, publikačná činnosť autorov, archívne zbierky vedcov, prezentácie a rôzne vedecké videá (všetky s open access licenciou). Evidencia publikačnej činnosti ako aj spracovanie a archivácia záverečných prác nespadá v Nemecku pod agendu univerzitnej knižnice. Slovenské knižnice majú obe tieto agendy v náplne činností určené zákonom o knižniciach SR.
Nakoľko mi podmienky mobility neumožňovali dlhšie návštevy na iných pracoviskách, zrealizovala som len krátku návštevu inej Univerzitnej knižnice, a to na Vysokej škole Mníchov (Hochschule München - HM). Univerzitná knižnica HM bola veľkosťou aj zameraním viac porovnateľná s knižnicami fakúlt STU, ale potvrdila sa moja skúsenosť z TUM. Rozdiely v legislatíve platnej pre akademické knižnice na Slovensku a v Nemecku spôsobili podstatné rozdiely v agende aj organizácii knihovníckych procesov.
Som veľmi vďačná všetkým, ktorí sa mi počas mojej návštevy Mníchova venovali, boli veľmi priateľskí a nápomocní. Môj pobyt mi priniesol množstvo námetov a inšpirácií, ale aj presvedčenie, že je potrebné podporiť zmenu legislatívy SR ohľadom knižníc a zlepšiť postoje čitateľov k potrebnosti služieb knižnice.
Na záver by som priblížila moje skúsenosti s vybavovaním pobytu v Mníchove. Priebeh podávania prihlášky na zamestnaneckú mobilitu Erasmus+ ako aj ostatné pokyny boli zrozumiteľné, koordinátorka pre mobilitu zamestnancov z rektorátu STU bol veľmi nápomocná a milá. Napriek mojej neistote, nakoľko to bola moja prvá mobilita, hodnotím celý priebeh ako bezproblémový.