Ministerstvo školstva SR udeľuje toto prestížne ocenenie s cieľom podporiť rozvoj vedy a techniky a oceniť mimoriadne výsledky v tejto oblasti. Cenu odovzdal minister školstva Ján Mikolaj dekanovi FEI STU Františkovi Janíčkovi v rámci slávnostného spoločenského večera, ktorý sa uskutočnil 23. novembra 2006 v Moyzesovej sieni.
Zodpovedným riešiteľom úlohy a vedúcim vedecko-technického tímu bol doc. Ing. Ivan Baroňák, PhD., vedúci katedry telekomunikácií FEI STU, s ktorým vám prinášame rozhovor.
Na čo bol orientovaný váš výskum a vývoj a ako dlho ste túto úlohu riešili?
Úloha štátneho programu výskumu a vývoja bola orientovaná na rozvoj telekomunikačných sietí a služieb v liberalizovanom prostredí pre oblasť konvergovaných technológií. Úloha bola riešená v období od 1.10.2003 do 30.6.2006, ale obdobie spolupráce tohto rozsiahleho tímu vrátane prípravy a riešenia úlohy trvalo celkovo štyri roky. Ukončenie úlohy sa konalo formou Záverečnej oponentúry pred Oponentskou radou MŠ SR 7. júla 2006.
Aký veľký bol riešiteľský tím?
Na riešení tejto úlohy sa podieľal široký kolektív vedcov a odborníkov z celého Slovenska v celkovom počte viac ako 100 pracovníkov. Úloha bola preto náročná nielen z hľadiska obsahu, ale aj z hľadiska manažovania a organizácie práce. Na Slovensku v oblasti telekomunikácií nemá spolupráca takého rozsiahleho vedeckého tímu obdobu. Ako jeden z prínosov riešenej úlohy môžeme považovať to, že dokázala zjednotiť tých najschopnejších vedcov a odborníkov z oblasti telekomunikácií. Spolupráca tohto vedeckého tímu je dnes a bude aj v budúcnosti prínosom nielen pre celé Slovensko, ale pevne veríme, že aj pre rozsiahlu medzinárodnú spoluprácu.
Aké pracoviská sa podieľali na riešení úlohy?
Hlavným riešiteľským pracoviskom a nositeľom úlohy v rámci riešiteľského konzorcia bola Slovenská technická univerzita v Bratislave, ktorá prispela do vedeckého tímu aj najväčším počtom vedcov a odborníkov, ďalej sa na riešení úlohy podieľali Technická univerzita Košice, Žilinská univerzita v Žiline, Výskumný ústav spojov Banská Bystrica, SANET, Alcatel Slovakia, Teleconsult, IB Telekom, NextiraOne – externe spolupracujúca spoločnosť. Chcel by som ešte doplniť, že na prípravách pilotného projektu sa aktívne zúčastnil aj Alcatel France.“
Váš tím riešil úlohu štátneho programu výskumu a vývoja v rámci štátneho programu Budovanie informačnej spoločnosti. Čo bolo jeho cieľom?
Cieľom úlohy bol výskum a vývoj koncepcie telekomunikačných sietí a služieb pre oblasť konvergovaných technológií, procesy konvergencie, IP telefónia, číslovanie v sieťach, stratégia nasadzovania a migrovanie moderných technológií do NGN riešení v podmienkach SR. Predmetom výskumu a vývoja bol návrh koncepcie infraštruktúry konvergovanej telekomunikačnej a IP siete v prostredí ICT infraštruktúry Slovenskej republiky pre verejný aj neverejný sektor. Kolektív sa prezentoval štyrmi hlavnými výsledkami riešenia úlohy. Ide o koncepčný model infraštruktúry konvergovanej Telekomunikačnej a IP siete v prostredí ICT infraštruktúry v Slovenskej republike, ďalej je to návrh stratégie migrácie k NGN – teda optimálny návrh komponentov, implementácia funkcií, služieb a aplikácií, kvalita služieb, ochrana údajov. Realizovali sme 2 pilotné projekty a členovia vedeckého tímu sa podieľali aj na hlavných realizačných výstupoch úlohy.
Čo sú to siete novej generácie NGN?
Názory na definíciu pojmu NGN sa môžu v určitých smeroch rozchádzať, ale hlavné princípy sietí novej generácie (NGN – Next Generation Networks) boli z veľkej časti formované už pri vzniku samotnej myšlienky NGN. Nasledujúca formulácia by mohla záujemcom ozrejmiť, čo to NGN vlastne je.
Odborníci hovoria, že NGN predstavuje koncept na definovanie a vytvorenie sietí umožňujúci formálne rozdelenie funkčností do oddelených vrstiev a rovín s použitím otvorených rozhraní, dovoľujúcich vytvoriť poskytovateľom služieb a operátorom platformu, ktorá sa môže postupným spôsobom vyvíjať vďaka tvorbe, zavádzaniu a efektívnemu manažovaniu inovatívnych služieb.
NGN je teda predovšetkým komunikačná sieť založená na prenose paketov, umožňujúca poskytovať komunikačné služby vrátane telekomunikačných služieb a je schopná použiť viacero širokopásmových prenosových technológií, umožňujúcich garantovať kvalitu služby QoS (Quality of Service). Funkcie spojené so službami sú pritom nezávislé od základných prenosových komunikačných technológií. NGN umožňuje neobmedzený prístup používateľov k rôznym poskytovateľom služieb. Podporuje všeobecnú mobilitu, ktorá poskytuje konzistentnosť a dosiahnuteľnosť služieb používateľom.
Mohli by ste čitateľom objasniť čo rozumieme pod pojmom konvergované technológie v telekomunikáciách?
NGN je vízia budúcich telekomunikácií. Procesy konvergencie – zbližovania predstavujú evolučnú cestu prechodu súčasných telekomunikácií do budúcej modernej multimediálnej telekomunikačnej infraštruktúry pre pevné, ako aj pre mobilné siete.
Aký je hlavný spoločensko-ekonomický prínos týchto konvergovaných technológií?
Rozvoj SR je v nasledujúcom období spojený s úspešným vyriešením strategických úloh súvisiacich s informačnou spoločnosťou. Riešenie úlohy prispeje k posilneniu trendov budovania komunikačnej infraštruktúry SR. Výskumno-vývojové činnosti v oblasti kvalitatívnych parametrov koncepčného modelu konvergovanej telekomunikačnej siete umožnia optimalizovať funkčnotechnické a ekonomické procesy prechodu súčasnej telekomunikačnej infraštruktúry na novú kvalitatívnu úroveň charakterizovanú ako NGN, a to pre oblasť technológií, sietí a služieb. Výstupy úlohy, ktoré boli výsledkom spolupráce vedeckého tímu, výrazne prispejú k zavádzaniu nových telekomunikačných technológií a služieb v SR, čo značnou mierou podporí skvalitnenie komunikácie v našej spoločnosti. Ide o také služby a aplikácie ako je skupina e-služieb (e-banking, e-biznis, e-obchod, e-práca, e-medicína, e-government, e-región, e-vzdelávanie a pod.). Treba zdôrazniť, že hlavný spoločensko-ekonomický prínos úlohy spočíva v efektívnejšom poskytovaní telekomunikačných služieb a v jednoduchšom a rýchlejšom zavádzaní nových služieb, čo povedie k znižovaniu cien za poskytované telekomunikačné služby, zvýšeniu ich dostupnosti väčšiemu počtu občanov Slovenska, čo bude mať priamy i nepriamy vplyv na zvýšenie informačnej vzdelanosti, produktivity a efektívnosti celého národného hospodárstva. Návrh migračnej stratégie rozvoja informačno-komunikačnej infraštruktúry v SR, na ktorom sa kolektív riešiteľov podieľal, prispeje k zvýšeniu kvality odborného rozhodovania ústredných orgánov štátnej správy SR, vlády SR, Národnej rady SR pre oblasť budovania informačnej spoločnosti. Ďalšie spoločensko-ekonomické prínosy budú v lepšom zhodnotení investičných a prevádzkových nákladov už realizovaných sietí, využití ich voľnej kapacity, ochrane investícií, ekonomických výhodách vyplývajúcich zo zavedenia nových služieb na iných platformách, čím sa zvýši konkurencia v poskytovaní daného riešenie, resp. služieb, znížení závislosti od technológie určitého výrobcu, prípadne prevádzkovateľa služieb, zvýšení komfortu komunikačných potrieb a snahy o ich maximálne uspokojenie. V oblasti dátových sietí ide o lepšie využitie prenosových kapacít a tým aj zníženie celkových nákladov na telekomunikačnú prevádzku. Služby, ktoré sú jednostranne zamerané na prenos „hlasu“ alebo „dát“ pre pevne danú technologickú infraštruktúru, už nie sú schopné uspokojiť požiadavky a očakávanie informačnej spoločnosti, takže pôjde o internetový prístup pre hlasovú a dátovú komunikáciu – nové multimediálne aplikácie, potrebu zdieľať informácie nezávisle od toho, či ide o obraz, text, hlas, alebo dáta v rámci jednotného prostredia.
To, že sa vám podarilo skĺbiť činnosť rozsiahleho tímu vedcov a výskumníkov, má určite význam nielen pre prax, ale aj pre rozvoj vedy a výskumu...?
Samotné riešenie úlohy – najmä riešenie pilotných projektov – a s ním súvisiace technicko-odborné činnosti napomôžu zníženie zastaranosti techniky v infraštruktúre výskumu a vývoja. Nadobudnuté vedomosti a schopnosti riešiteľov z riešenia úlohy prispejú k zvýšeniu mobility pracovníkov výskumu a vývoja v Európskom výskumnom priestore. Vytvoria sa tiež lepšie podmienky na zapájanie sa do európskych programov výskumu a vývoja. Moderná infraštruktúra, samozrejme, ovplyvní znižovanie úniku mladých pracovníkov výskumu a vývoja do iných odvetví a zahraničia. V rámci posilnenia a skvalitnenia práce vedeckého tímu sa do riešenia úloh projektu zapojil väčší počet doktorandov a študentov, čo nemalou mierou prispelo k ich rozhodnutiu pokračovať/zotrvať v ďalšom štúdiu (doktorandskom), alebo pracovnom pomere na spoluriešiteľských pracoviskách.Ako jeden z prínosov riešenej úlohy môžeme považovať to, že dokázala zjednotiť tých najschopnejších vedcov a odborníkov z oblasti telekomunikácií. Spolupráca tohto vedeckého tímu je dnes a bude aj v budúcnosti prínosom nielen pre celé Slovensko, ale aj na prospech medzinárodnej spolupráce.
Aké sú úlohy a ciele vášho vedeckého tímu v budúcnosti?
Celá problematika NGN je mimoriadne atraktívnou témou, ktorou sa v súčasnosti zaoberajú prakticky všetci rozhodujúci poskytovatelia telekomunikačných služieb. A týka sa to operátorov fixných ako aj mobilných sietí. Je preto významné, že v podmienkach SR vzniklo konzorcium pracovísk, ktoré si rozdelilo problematiku a skutočne komplexne pristúpilo k riešeniu otázok prechodu súčasných technológií a služieb do novej kvalitatívnej úrovne – do etapy Next Generation Networks. Definovanie rozsahu a postupu riešenia je v úlohe mimoriadne rozsiahle a výsledky môžu zásadným spôsobom ovplyvniť budovanie novej infraštruktúry v rámci SR. Závery úlohy v jednotlivých etapách, ale aj celkové závery projektu predstavujú nielen vysokú métu, ale aj skutočnú výzvu pre odborníkov zo sektoru telekomunikácie a informatika – stať sa lídrom v uvedenej oblasti minimálne v európskom kontexte. Bez nároku na konkretizáciu a priority možno uviesť tieto témy, ktorým by sa konzorcium súčasných riešiteľov chcelo naďalej venovať: zlepšovanie parametrov QoS, problematika sieťovej bezpečnosti, manažmentové systémy, sieťová bezpečnosť, multimedialita, modelovanie, tvorba, overovanie a implementácia služieb NGN, problematika smerovania v NGN sieťach, problematika dimenzovania sietí ako SHO, optimalizácia systémových súčastí platformy NGN, výkonnosť protokolov, štandardizácia, liberalizácia a regulácia.
doc. Ing. Ivan Baroňák, PhD.
zodpovedný riešiteľ úlohy, vedúci víťazného vedecko-technického tímu a zároveň vedúci katedry telekomunikácií FEI STU
