S ľútosťou Vám oznamujeme, že 6.12.2019 vo veku 88 rokov nás navždy opustil prof. RNDr. Július Krempaský, DrSc., kolega, významný slovenský vedec a pedagóg, autor viacerých patentov, vedeckých článkov aj univerzitných učebníc. Profesor Krempaský sa celý svoj život venoval fyzike a jej synergie do viacerých vedeckých disciplín. Vyše 60 rokov pôsobil na Katedre fyziky (predchodca ÚJFI FEI STU). O jeho prednášky bol vždy veľký záujem a prednáškové miestnosti vždy "praskali vo švíkoch".
Pán profesor, ďakujeme. Odpočívajte v pokoji.
Profesor Krempaský je nositeľom významných ocenení:
Národná cena SR (za založenie vedeckého oboru „Termofyzikálne vlastnosti“)
Cena SAV za popularizáciu vedy
Cena ministra školstva Slovenskej republiky za vedu a techniku
Rad Ľudovíta Štúra II. triedy (za mimoriadne významné zásluhy v oblasti rozvoja vedy a školstva)
Viac o jeho živote a práci sa môžete dozvedieť v jeho životopise.
Jedna z jeho mnohých prednášok:
Na profesora Krempaského si kolegovia spomínajú takto:
V roku 2012 sme zriadili na našom ústave Respírium prof. Krempaského. Mierne protestoval. Raz sme sa náhodne stretli v čakárni u doktora, ktorá umožňuje dostatočný priestor na dlhý rozhovor... Vysvetľoval mi, že takéto respíriá sa robia pre historické osobnosti a on ešte svoje vedecké bádanie neskončil, že je ďaleko rozumnejšie investovať do prednášok a študentov a že on už dávno nevyzerá tak dobre ako na fotkách v respíriu.
Vysvetlil mi, že tak ako meno doktora robia jeho pacienti, tak meno učiteľa robia jeho študenti. Dovoľte mi teda uviesť spomienku pána Miroslava Silného, možno jedného z prvých študentov pána profesora, je to o jeho asi prvej prednáške, ktorú absolvoval ako študent ešte začiatkom 50-tych rokov:
Na celej STU (vtedy SVŠT), ba v celej Bratislave prednášal fyziku profesor Dionýz Ilkovič. Obrovská osobnosť i vedecká kapacita. Ale aj profesor Ilkovič bol len človekom a nečakane ochorel. Stihol ešte poveriť svojho diplomanta Julka Krempaského, že 2 týždne má prednášať za neho. No a mladý si sadol nad knižky a pripravoval si prednášky, čo mu sily stačili. V daný čas prišiel do auly STU na Mýtnej. Bez papiera, kriedy starostlivo zastrúhané. Rozprával nahlas a peknou slovenčinou. Bol skoro rovnako starý ako my, hovoril jednoducho našim jazykom a my sme zrazu všetkému porozumeli. Tak sme sa nakoniec všetci postavili a spontánne mu zatlieskali. A on sa poďakoval a rýchlo sa rozlúčil – možno aby sme si nevšimli slzu dojatia.
prof. Ing. Vladimír Slugeň, DrSc.
Pár spomienok na prof. Kempaského
Správa o jeho úmrtí ma veľmi zarmútila a začali sa mi vynárať niektoré trvalé spomienky, ktoré som si uchoval v pamäti. Prof. Krempaský ma učil ako študenta na špecializácii Fyzika tuhých látok, prednášal nám predmet Polovodiče. Už vtedy som ho vnímal ako prednášateľa, ktorý dokázal aj ťažšie partie vysvetliť zrozumiteľne. Toto sa prejavilo aj neskôr, keď svojim pútavým a pritom vysoko odborným prejavom dokázal napĺňať posluchárne.
Neskôr, už ako jeho spolupracovník a ako zamestnanec fakulty som sa s ním stretával pri rôznych príležitostiach a vždy som obdivoval jeho skromnosť a rozvahu s akou riešil aj zložité problémy. Mal veľký prehľad aj o iných odborníkoch, čo sa prejavilo napríklad pri tvorbe študijných programov, kde na takmer každý predmet dokázal vymenovať pracovníkov aj mimo fakulty a mimo univerzity.
Dokázal spájať členov katedry a fakulty, čoho dôkazom je, že sme mali veľmi dobré vzťahy nielen s pracoviskami SAV, ale aj s pracoviskami v Českej republike, a to najmä v Prahe. Bol tým, ktorý vedel ukázať cestu svojou autoritou a zásadovými postojmi. Toto ocenili hlavne mladí kolegovia, ktorí sa vďaka jeho prihovoreniu a radám lepšie realizovali.
Pamätám si ešte na jeho spoluprácu s profesorom Ilkovičom, ktorého si veľmi vážil a hlavne v období, keď prof. Ilkovič chorľavel, bol mu vždy nápomocný. Taktiež treba spomenúť jeho veľké priateľstvo s jeho rovesníkom profesorom Bártom, s ktorým si veľmi dobre rozumeli nielen ako fyzici, ale aj ako kolegovia.
Ako som sa hlbšie zamyslel do minulosti, môžem len smutne konštatovať, že donedávna bol prof. Krempaský posledný učiteľ na tejto fakulte, ktorý ma ešte učil.
prof. Ing. Jozef Sitek, DrSc.
Prof. Krempaský nielen vynikajúco učil, to nám – študentom – pripadalo ako “samozrejmé” – ale v pravom zmysle slova nás vychovával a formoval. A aj keď sme si to v plnej šírke uvedomili až s odstupom času a po nadobudnutí istých životných skúseností, už vtedy sme to intuitívne cítili a mali sme ho “jednoducho” radi.
prof. Ing. Márius Pavlovič, PhD.
Moje spomienky na profesora Krempaského
Profesor Krempaský bol nepochybne veľká osobnosť, výborný prednášateľ fyzikálnych predmetov a významný vedec. Ale mne sa žiada dodať k tomu asi to najdôležitejšie: bol to predovšetkým dobrý a veľký človek, ktorý nezištne pomohol mnohým kolegom vo vedeckej orientácii. Bolo obdivuhodné, ako dokázal nájsť a odporučiť vedeckú tému komukoľvek. Celý jeho učiteľský život bol viazaný na jediné pracovisko, ktorým bola Katedra fyziky EF SVŠT, no jeho odborný záber presahoval dokonca aj slovenské pomery. Na katedru sa dostal po skončení Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave a v prijímacom rozhovore u vtedajšieho vedúceho katedry prof. Ilkoviča v roku 1953 dostal otázku, čím sa chce zaoberať. A z mladého Krempaského vyhŕklo: Polovodiče! Pre Ilkoviča to bola najprv ohromujúca predstava, no keď zistil, že čerstvý absolvent vďaka stykom s pracovníkmi ČSAV v Prahe už o polovodičoch kadečo vie, nechal mu voľnú ruku na rozvoj. Slovenská veda a najmä polovodičová komunita to určite neskôr náležite ocenila. A naša fakulta aj vďaka nemu začala rozvíjať študijnú špecializáciu Fyzika tuhých látok, ktorú absolvovalo mnoho významných osobností. Ja som prišiel na katedru po skončení štúdia tejto špecializácie na EF SVŠT v roku 1975 a vedeckú ašpirantúru som mal na tému, ktorú mi tiež navrhol vtedy ešte len docent Krempaský. A to nehovorím, že aj v mojej diplomovej práci mal tak trochu prsty a veľmi sa tešil, že som úspešne vyriešil fyzikálny model pomocou vtedy len začínajúcej výpočtovej techniky.
A takých, ako som bol ja, boli celé desiatky, a po celom Slovensku. Krempaského "nos na hľadanie vedeckých tém" bol naozaj obdivuhodný. Popritom stihol napísať mnoho kníh, ktoré odborná verejnosť vedela oceniť. Stal sa tiež priekopníkom v hľadaní širších spoločenských vývojových súvislostí s fyzikálnymi zákonmi a zákonitosťami vesmíru. No pre nás na katedre fyziky predovšetkým zostáva v našich mysliach a spomienkach ako veľký a čestný človek, ktorý bol verným členom nášho kolektívu, bol vždy sám sebou, vynikajúci učiteľ, na ktorého prednášky chodili haldy študentov. Lebo prednáška, ktorú mal mať prof. Krempaský, sa stala magnetom pre mnohých, a to nielen v oblasti fyziky, ale neskôr aj na širšie témy. Stačilo spomenúť jeho meno, a to bola záruka zaujímavého výkladu rôznych tém.
Aj preto sa mi teraz žiada kolegiálne povedať: Vďaka Ti, Julo, za všetko čo si pre nás urobil.
doc. Ing. Ján Vajda, CSc.
Profesor Július Krempaský zostane vzorom skvelého pedagóga, vedca a človeka
Profesor Krempaský v slovenskej fyzike založil niekoľko nových smerov výskumu, ktoré brilantne prepájal do nečakaných súvislostí. Ako prvý na Slovensku začal skúmať polovodiče a pripravil prvú generáciu odborníkov na túto problematiku.
Profesor Krempaský založil vedecký odbor termofyzikálne vlastnosti, v tomto odbore napísal viaceré významné vedecké publikácie a články. V roku 1982 napísal učebnicu fyziky, ktorá vyšla v troch vydaniach a doposiaľ patrí medzi základné učebné texty pre všetky vysoké školy v bývalom Československu a v súčasnosti aj na Slovensku.
Jeho schopnosť pútavo a pritom prístupným jazykom prednášať pôsobila na mnoho generácií jeho študentov, preto boli jeho prednášky populárne nielen medzi študentmi FEI STU, ale aj medzi širokou verejnosťou. Keď som ako študent nastúpil na Elektrotechnickú fakultu SVŠT, zaujala ma plná poslucháreň, ktorá sa plnila už polhodinu pred začiatkom prednášky a počas rozprávania profesora študenti sedeli aj na schodoch a na parapetoch posluchárne G 001. Osobne som ho vnímal ako človeka, ktorý sa venoval aj širším otázkam vesmíru, kozmológie a nebál sa prepájať vedu, vieru a filozofiu. Keď som bol dekan, mal veľký podiel na založení Pastoračného centra v Mlynskej doline. Držal som mu palce, aby sa mu darilo ovplyvňovať myslenie mladých ľudí. Jeho aktivity na návrh vedenia FEI STU ministerstvo školstva ocenilo najvyšším vyznamenaním – medailou sv. Gorazda.
Osobnosti s jeho rozsahom vedomostí a múdrosti sú vzácne, profesor Július Krempaský však bol aj dobrý človek s veľkým srdcom. Málokto však vie, že vynikal aj ako zručný stolár a rezbár. Jeho odchod je pre nás veľkou stratou, ale aj trvalou pripomienkou dobrého človeka.
prof. Ing. František Janíček, PhD.
