Úspešné zvládnutie maturitných skúšok, hlavne z matematiky, sa v minulosti spájalo s prosperitou a dobrým životom. V súčasnosti mladá generácia opúšťa túto predstavu a hľadá iné cesty k prosperite. Ani pri vstupe na vysokú školu sa väčšinou nevyžaduje úspešne absolvovaná maturitná skúška z matematiky. Dokonca aj na technických školách, kde bola matematika v minulosti základom štúdia, odchádza teraz do úzadia. Tento jav je celosvetový a pomaly tu vzniká závažný generačný problém.
Maturitná skúška a k tomu zodpovedajúce stredoškolské vzdelanie by malo klásť dôraz na široké vzdelanie ako základ pre ďalšie vzdelávanie a špecializáciu. Korene tohto konceptu siahajú k stredovekým európskym univerzitám, ktoré vznikli okolo 12. storočia.
Sedem slobodných umení ako základ maturity
Historicky maturita súvisí s koncepciou siedmich slobodných umení, ktoré boli základom stredovekého vzdelávania a slúžili ako učebné osnovy mnohých prvých univerzít v Európe. Sedem slobodných umení tvorili dve hlavné kategórie: trivium (gramatika, rétorika a dialektika) a kvadrivium (aritmetika, geometria, astronómia a hudba). Tieto predmety sa považovali za nevyhnutné na to, aby sa slobodný človek mohol aktívne zúčastňovať na občianskom živote a verejnej diskusii.
Rétorika je dôležitý nástroj komunikácie a gramatika má vystihovať myšlienky tak, aby čitateľ pochopil zmysel písaného textu. Preto je dôležité organizovať ústne skúšky, na ktorých študent obhajuje svoju esej napísanú vrámci písomnej časti skúšky. Myslenie je potrebné trénovať v predmetoch dialektika a logika. Logické myslenie je možné trénovať pomocou aritmetiky. Geometria ako základný jazyk prírody je nástroj, ako sa porozprávať s vlastným mozgom. Astronómia, ktorá je v dnešnej dobe zastúpená prírodnou filozofiou - fyzikou, nás učí pozorovať svet okolo seba a hľadať vnútorné súvislosti. Prednášky z fyziky neslúžia na to, aby si študenti pamätali vzorce a poučky staré tristo rokov. Ide o pozorovanie sveta, hľadanie súvislostí a hlavne o tréning myslenia.
Matematika by mala podnecovať k premýšľaniu
V dnešnom zložitom a rýchlom svete, kde sú odpovede na náročné otázky vztiahnuté častokrát len na vyhľadanie na Google, sme rýchlo zabudli na skutočný význam a potrebu vzdelania. Strach z matematiky sa stal závažným problémom, ktorý postihuje veľký počet študentov. Vzniká z tlaku na výkon, strachu z chýb a negatívnych skúseností na hodinách matematiky. Tento strach môže výrazne obmedziť schopnosť študenta zapojiť sa do matematiky a mať z nej radosť. Neúspech a frustrácia z formálnych hodín matematiky môžu viesť k nedostatku sebadôvery, ktorý sa ešte znásobuje presvedčením, že byť dobrý v matematike je skôr vrodená schopnosť než zručnosť, ktorú možno rozvíjať.
Reakciou na namáhavý a zdĺhavý proces učenia založenom na pochopení zložitých matematických pojmov je vyhýbanie sa maturite z matematiky. Maturita by nemala byť o riešení idealizovaných príkladov zo zbierky úloh, ale o hľadaní hlbokých súvislostí. Mala by poskytnúť mladým ľuďom základ nielen pre profesionálny úspech, ale aj pre zmysluplný, informovaný a naplnený život. Mala by pripraviť študentov na to, aby sa dokázali orientovať v zložitých problémoch moderného sveta s obratnosťou, integritou a hlbokým pochopením ľudskej skúsenosti.
Radosť z matematiky
Návrat k radosti z učenia matematiky si vyžaduje mnohostranný prístup vrátane zmeny kultúrneho vnímania tohto predmetu. V súčasnosti existuje veľa inovatívnych a pútavých vyučovacích metód pre študentov, ktorí majú problémy s matematickou úzkosťou.
Povzbudzujúce je, že mnohí pedagógovia a organizácie už pracujú na dosiahnutí týchto cieľov a snažia sa v mladých študentoch vzbudiť vášeň pre matematiku. Ukážka, ako sa matematika, (ale aj fyzika a filozofia) uplatňuje v reálnych situáciách, ju urobí príťažlivejšou a zaujímavejšou.
Môže ísť o projektové vyučovanie, v rámci ktorého žiaci riešia skutočné problémy alebo skúmajú témy, ktoré sa týkajú ich života a budúcej kariéry. Prijatie vyučovacích metód, ktoré kladú dôraz na kritické myslenie, tvorivosť a riešenie problémov namiesto memorovania, môže učenie urobiť príjemnejším a zmysluplnejším. Učenie by malo byť založené na skúmaní, využívajúc spoločné projekty a diskusie ako nástroje na podnietenie študentov k premýšľaniu a spochybňovaniu predpokladov.
Matematika nie je problém mladých, ale výzva pre nás ostatných
To je len malá časť zmien, ktoré by sme mali prijať, aby sme dokázali zaujať mladú generáciu a priviedli študentov na cestu vzdelania a porozumenia zložitosti sveta. Učenie a úspešné zloženie skúšok (nielen maturitných) by malo byť spojené nie s okamžitým materiálnym prospechom, ale hlavne s duchovným naplnením každého člena spoločnosti. Úlohou školy nie je dokázať študentovi, že je nemožný a hlúpy, ale pomôcť mu objaviť a rozvíjať jeho prirodzený talent.
Návrat k vyučovaniu siedmich slobodných umení sa môže stať dôležitým základom vzdelávania a pomôcť pripraviť študentov na výzvy súčasného, ale aj budúceho sveta. Tento prístup zabezpečí, že študenti budú mať nielen všestranné vedomosti, ale budú vybavení zručnosťami potrebnými na orientáciu a zanechanie pozitívnej stopy v čoraz zložitejšom a komplexnejšom svete.
Vyhýbanie sa maturite z matematiky nie je problém. Je to výzva, ktorú nám vysiela mladá generácia. Až v prípade, kedy túto výzvu nevypočujeme, budeme mať problém. Problém, ktorý sa bude manifestovať úpadkom nielen materiálnym, ale hlavne morálnym a duchovným naprieč celou spoločnosťou.
